Fed v stredu zvýšil svoju referenčnú úrokovú sadzbu o 0,75
percentuálneho bodu, už štvrté zasadanie po sebe, na rozpätie od 3,75 %
do 4 % z pôvodných 3 % na 3,25 %.
"Menový výbor očakáva, že pokračujúce zvyšovanie cieľového rozpätia
bude vhodné na dosiahnutie pozície menovej politiky, ktorá je dostatočne
reštriktívna na to, aby sa inflácia časom vrátila na 2 %," uviedol Fed vo vyhlásení.
Najnovšie zvýšenie posunulo referenčnú sadzbu Fedu bližšie k úrovniam, o
ktorých sa mnohí domnievajú, že sú blízko vrcholu alebo tzv.
terminálnej sadzby.
Projekcie, ktoré Fed zverejnil po septembrovom zasadnutí, ukázali, že
jeho členovia uprednostňovali zvýšenie sadzieb na 4,4 % do konca roka a
očakávajú vrchol okolo úrovne 4,6 % v roku 2023.
Niektorí sa však domnievajú, že Fed možno nebude musieť dosiahnuť hornú
hranicu projekcií, pretože v nadchádzajúcich mesiacoch sa pravdepodobne
objavia dôkazy o spomalení ekonomiky.
Fed však zdôraznil, že tempo zvyšovania úrokov bude závisieť od údajov z
ekonomiky. Tie najnovšie pritom aj naďalej poukazujú na silný trh práce
a infláciu.
Americká centrálna banka sa tento rok pustila do agresívnej kampane na
kontrolu inflácie, ktorá dosiahla najrýchlejšie tempo rastu za celé
desaťročia. Vyššie ceny zvyšujú tlak na domácnosti a ekonomické otázky
sa tak dostávajú do centra pozornosti voličov.
Americkí centrálni bankári pritom kráčajú po tenkom ľade, keď sa snažia
skrotiť infláciu a vyhnúť sa skĺznutiu ekonomiky do recesie. A politici
zase neustále tlačia na predstaviteľov Fedu, aby podporovali maximálnu
zamestnanosť, stabilné ceny a mierne úrokové sadzby.
Demokratická strana prezidenta Joea Bidena čelí pred voľbami rastúcej
frustrácii voličov z vysokej inflácie a riskuje stratu kontroly nad
oboma komorami Kongresu v prospech opozičných republikánov.
Fed od začiatku veľmi jasne deklaroval, že jeho hlavným cieľom je dostať infláciu pod kontrolu.